běh, běžecké boty a maraton - fórum behej.com a behy.cz

Ahoj všichni! Tak v Košicích to bylo fakt skvělé. Všem, kdo na naši (početnou) tragédí výpravu mysleli a všem, co posílají gratulace, moc a moc děkuju! Zlepšení osobáku o jednu jedinou minutu možná někomu může připadat nepodstatné, ale já jsem z té minutky dokonale nadšená !!! Jitka.

Editoval Jitka (2006-10-02 21:33:06)

K polemice, kolikrát trénovat: jedno hledisko je věk. Vyjdeme-li z toho, že regenerace je u mladších lidí rychlejší, než u starších, je logické očekávat, že pro úspěšnou regeneraci potřebuje veterán více času, a tedy v týdenním tréninkovém plánu více volných dní. Je sice pravda, že pomalý běh napomáhá regeneraci, ale to neplatí na všechny orgány běžce. Některé orgány (zejména při malých formách zranění) potřebují spíše klid, než běh (nemyslím tím klid po více dnů, obvykle jeden den klidu stačí). A je hodně individuální, jakých výsledků běžec při tréninku obden může dosáhnout. Ti, kteří mají natrénováno z mládí (a nejsou opotřebovaní), dosahují i ve veteránském věku a při menší kilometráži i frekvenci tréninků výsledků velmi dobrých a pro mnohé z nás nedostižných.

Editoval running-observer (2006-10-02 21:48:03)

Mirek Kostlivý psal:

Ondra psal:

Nemyslím to zle Mirku, jen mě mrzí, že si nenecháš poradit a už pokolikáté? si měl možnost poznat, že děláš asi něco špatně.

Taky bych Ti ten osobák přál.

Ondra

To je v pohodě Ondro, v cíli jsem už o tom mluvil "oficiálně", že objemy snížím.

Ponajprve treba spomenúť že som pred štartom porušil asi všetky pravidlá. Namiesto dlhého spánku v noci pred maratónom som bol na svadbe kde som hodoval, jedol, pil (minerálku) a tancoval do druhej ráno. Spinkať som šiel o štvrtej ráno.

Vstal som o štyri hodiny, o ôsmej. Trošku som sa otrepal, zjedol dva suché rožky, dotankoval minerálku a okolo deviatej vyrazil na plaváreň kde boli šatne. Mám to z domu asi desať minút pešo. Takže, som za chvíľu bol v centre diania. Všade už parkovali autá, z blízka aj z ďaleka. Plno ľudí, super atmosféra, všetci v dobrej nálade. Prezliekol som sa rýchlo a vyrazil k štartu. Bolo tak tri štvrte na desať keď som už bol plne pripravený.

Plán bol jasný. Vzhľadom na krátku noc som mal cieľ doraziť do cieľa v časovom limite, teda do piatich hodín. V ideálnom prípade tak za 4:30.

Rýchla rozlúčka s milou a vbehol som do húfu. Boli štyri minúty do štartu. Dobrá nálada nás neopúšťala. Asi dve minúty pred našim štartom odštartovali korčuliari, vozíčkári a handbikeri. To už bolo vo vzduchu cítiť napätie. Desať sekúnd pred štartom už sme všetci zakričali hurá, jak v ruskom filme a presne o desiatej vyrazili vpred. Držal som sa vzadu, po štarte som bol asi desiaty odzadu.

Prvé kilometre som bežal len tak voľne. Rozcvička. Dobehli sme na Aničku, prvá občerstvovačka, potom som si odbehol do kríkov, môj príklad nasledovali hneď niekoľkí borci za mnou. Takže po krátkej pišpauze som bol pripravený to rozbaliť. Akurát prebehli okolo nejaká španielka a fínka. Tak som sa zavesil na tú z fínska. Od tejto chvíle sme bežali spolu. Aj sme si kus pokecali, ale keďže jej angličtina bola horšia ako moja, rozhovor trochu zadrhával. Ale v podstate sa dalo. Takže som sa dozvedel že spolubežkyňa bežala svoj siedmy maratón a bola tam s celou skupinou asi šiestich. Tí fíni sa vždy keď sme sa míňali hlasno zdravili a tak, sú to asi dosť veselí ľudia. Takže sme svorne bežali cez desiaty, aj dvadsiaty, aj tridsiaty kilometer. Väčšinou som bol vpredu alebo sme bežali vedľa seba. Na tridsiatom prvom som ale už mal dosť a nevládal som udržiavať tempo. Tak som je poprial veľa síl a poslal ju vpred. Chvíľu som ešte skúšal bežať za ňou a pozerať jej pritom na zadok, ale nejak to nepomáhalo. Takže na tridsiatom prvom kilometri začal môj maratón. Trápenie až do cieľa. Bolesť a tak. Bežal som úplne pomaličky. Chvíľami som sa skúšal zavesiť za niekoho čo ma predbehovali ale nedarilo sa. Takže som si pretrpel Moyzesovu aj Watsonku, aj Komenského. Ale najťažší bol posledný kilometer. Hlavná ulica nebola ešte nikdy v živote taká dlhá. Kým som dobehol od Tesca k divadlu, trvalo to večnosť. Od divadla do cieľa to bol veľký boj. Na konci, už jak začínal zelený koberec som zahral divadlo, zdvihol ruky nad hlavu a zakričal. V tej chvíli sa organizmus zabudol nadýchnuť. Vyšlo zo mňa toľko energie že som takmer spadol na zem. Ale udržal som sa a nejak som to ustál a dobehol do cieľa. Celý posledný kilometer som bol tesne pred plačom. Fakt som bol úplne dojatý. Po dobehu do cieľa na mňa zavesili medailu a musel som sa zavesiť na zábradlie čo bolo na kraji. Takže som sa oprel a rozplakal. Ľudia čo tam stáli mali zo mňa zážitok. Niekto ma poklepal po pleci. Obzrej som sa a bola to moja spolubežkyňa. Nasledovalo pravé objatie, také aké môžete zažiť len v krajine Bohov. Ťahala ma za sebou niekam na bok. Tam už čakali ostatní jej bežci a bežkyne z fínska. Všetci ma mali strašne radi a tak. Porozprávali mi že som ju dohnal k svojmu rekordu a že som ju celý čas ťahal a tak. Nasledovalo teda fotenie, výmena emailových adries a podobné srandičky. Takže sme sa rozlúčili a konečne som sa dostal k milej.

Dobre bolo, aj nabudúce.

Krajina Bohov začína na tridsiatompiatom kilometri. Od tej chvíle až do cieľa som bol vo zvláštnych stavoch. Zrejme na hranici. Sám so sebou, v jednote s celým svetom, v pokore. Tento zvláštny stav pretrváva v nejakej podobe doteraz. Som niekam posunutý. Duchovne som niekde inde. Akoby som prekročil nejaký prah.

este fotozky, som tam hlavne ja :-) http://picasaweb.google.com/deep30ke/Ko … athon2006/

Ja jsem MMM jeste nepochvalil, tak to udelam - super zavod; start byl perfektne zmaknuty, trat mi pripadala porad s kopce, obcerstvovacky ukazkovy (konecne nebylo treba resit kelimky), atmosfera na trati paradni; no a ja mel jeste stesti, ze jsem mel pacemakery (elitni maratonkyne, hlavne ta Beloruska, co to vyhrala, ta se za nikoho neschovavala a porad makala, gratuluju) a auticko s casomirou taky (bodlo, protoze jsem si vul zapomnel zapnout hodinky). No a protoze jsem bezel jenom pulku, tak jsem si mohl vychutnat i zaver maratonu, no proste uzasny. Jediny, co me vydesilo, bylo videt jak plno skvelych bezcu na maratonu po slusne pulce uplne vytuhlo, takto se muj respekt pred maratonem opet o neco zvysil.

Ahoj, zdravím všechny Košický tragédy a konečně taky přikládám pár fotek. Jsem počítačový analfabet, tak jsem na tento počin víc hrdej, než na svůj výkon v Košicích

http://album.olympus.cz/PhotoGallery/Pu … lbum=82868

Editoval Mira (2006-10-08 13:24:12)

Našel jsem Mounta i sebe:-)

Bílé tílko s malým červeným půlkruhem s nápisem New balance na zádech a modrá čepice Climacool na hlavě, kousek před Mountem vlevo od něho.
Jo a ty fotky ze startu jste někdo viděl?

Editoval Rosťa (2006-10-08 19:48:53)